Zomrel Michal Horecký — muž literatúry a knihy

V sobotu 6. 10. 2018 sme sa dozvedeli smutnú správu o tom, že po ťažkej chorobe v Martine dotĺklo srdce Michala Horeckého, muža literatúry a knihy v mnohorakých tvorivých súvislostiach, životného partnera, otca a starého otca, človeka, ktorý svojím životom zanechal mnohé neprehliadnuteľné stopy, čo budú ešte dlho ukazovať cesty mnohým rodinným nasledovníkom, ale aj ľuďom knižnej kultúry a čitateľom.

Michal Horecký, neskorší prozaik, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života predovšetkým na Považí a v Turci, sa narodil 17. 9. 1949 v českom Chebe, neskôr študoval v rokoch 1964-1968 na strednej škole v Martine. V období 1968-1969 pôsobil ako redaktor Života Turca, Národných novín a Matičných zvestí v Martine. V roku 1968 aj v protiokupačnom vysielaní rádia Kriváň. Za jeho postoje mu nebola umožnená publikačná činnosť a v rokoch 1970 — 1971 pracoval ako robotník na píle v Tachove.

Read Full Post »

Za profesorom Ondrejom Kizekom

Ondrej Kizek

(6. 11. 1926, Ružomberok — 1. 11. 2017, Ružomberok)

redaktor, filozof, pedagóg a disident.

Základné a stredné školstvo absolvoval v rodisku. Maturoval v r. 1945 na historickom gymnáziu v Ružomberku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ( filozofia — ruština), kde promoval v r. 1950. Už počas štúdia na vysokej škole si však všímal zmeny vo vysokoškolskom procese, ktoré mala na svedomí ideológia komunizmu. Usádzala sa stále pevnejšie vo všetkých sférach verejného života a jej doktrína sa preniesla aj na pôdu univerzity. Po skončení štúdia si teda plne uvedomoval, že pod týmto dohľadom nebude môcť vo svojej praxi nikdy plnohodnotne pracovať. V r. 1950 dostal ponuku práce stredoškolského gymnaziálneho profesora v Prešove, ktorú však z dôvodu svojho vnútorného nesúhlasu s aktuálnou situáciou v školstve odmietol. Redaktor, filozof a disident prof. Ondrej Kizek sa zaradil v Ružomberku medzi generáciu významných stredoškolských profesorov, ako boli prof. Vlado Uhlár, Zdenko Hochmuth, Juraj Žovinec atď. Iným spôsobom, no rovnako silným. Nenastúpil na miesto stredoškolského profesora, ale zo svojho presvedčenia sa stal disidentom.

Read Full Post »

Zomrel František DEJČÍK

*21. 9. 1938, Čadca
†26. 8. 2017, Ružomberok

Novinár, publicista a výtvarný fotograf František Dejčík od 9. mája 1964, keď sa presťahoval do centra dolného Liptova, začal postupne celoživotnú púť publicistu, neskôr aj profesionálneho novinára a fotografa. Už v roku 1965 založil v ZK BZ VIL fotoskupinu Helios (1985). Nemálo úsilia venoval spolupráci so závodnými novinami Textilák, neskôr s Ružomberským hlasom a po roku 1989 sa stal členom redakčnej rady periodika Rozhľady po kultúre a umení. V roku 1993 spolupracoval pri tvorbe prestížnej publikácie Ružomberok — prechádzky po kultúrnych pamiatkach. V roku 1973 získal F. Dejčík jednu z cien medzinárodného fotosalónu Fotofórum. Úspech z Fotofóra znásobila udelená Veľká cena špecializovanej medzinárodnej súťaže a výstavy o nákladných automobiloch „Tatra objektívom” v Liberci.

Read Full Post »

Za Jozefom ŽATKULIAKOM

*22. 09. 1954, Ružomberok
†07. 07. 2017, Ružomberok

PhDr. Jozef Žatkuliak, CSc., autor literatúry faktu, publicista, historik a vedúci vedecký pracovník Historického ústavu SAV v Bratislave, prežil detstvo a základné školstvo absolvoval v rodisku. Študoval na historickom ružomberskom gymnáziu.. Vyštudoval FF Univerzity Komenského Bratislava (1979
a PhDr.1982). Hodnosť kandidát vied získal na HÚ SAV 1984. Zaoberal sa najnovšími slovenskými a česko-slovenskými dejinami po roku 1945 so zameraním na štátoprávne a spoločensko-politické otázky do roku 1992, charakter komunistického režimu 1948 — 1989, česko-slovenskú jar 1968
a obdobie normalizácie, vývin Slovenska a Česko- Slovenska v zmene spoločenského systému pred a po novembri 1989.

Read Full Post »

Zomrel Karol CHRENKO

Karol Chrenko s primátorom Ružomberka Jánom Pavlíkom pri príležitosti svojho významného jubilea

MUDr. Karol Chrenko (*10. 1. 1922, Komárno – † 22. 6. 2017 Ružomberok), pôvodným menom Karol Spindler, lekár — chirurg, publicista, športovec — juniorský reprezentant SR v hokeji, tréner, detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici.

Read Full Post »

Zomrel hudobno — literárno — výtvarný génius z Ružomberka — Milan Adamčiak

(16. 12. 1946 Ružomberok — 17. 1. 2017 Banská Belá)

Básnik, nekonvenčný hudobník, skladateľ, muzikológ, výtvarník, publicista, autor vizuálnej poézie, experimentátor a vysokoškolský pedagóg PhDr. Milan Adamčiak bol výraznou postavou experimentálneho umenia 60. rokov v slovenskom i medzinárodnom kontexte. Bol kľúčovou postavou intermediálneho umenia na Slovensku a jeho priekopník v Československu. Detstvo prežil a základné školstvo absolvoval v Ružomberku. Potom študoval na Konzervatóriu v Žiline, hru na violončelo. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave — odbor hudobná veda (1968 — 1973). Skoro dvadsať rokov pôsobil vo svojom odbore vo vzťahoch hudby k iným umeniam a hudobnej semiotike na SAV v Bratislave (1972 — 98). Založil SNEH — Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu (1990) a viacero hudobných súborov (1989 — Transmusic Comp). Pôsobil ako viceprezident Európskeho kultúrneho klubu na Slovensku. Inicioval vznik albumu pre Svätého otca Jána Pavla II., ďalej výstavu Johna Cagea „Partitúry” (1992, kurátor) v SNG (legendárny americký umelec vtedy prišiel na jeho pozvanie do Bratislavy, kde pár mesiacov pred smrťou vystúpil aj na festivale Večery novej hudby). a pod. „Undergroundový” umelec je známy po celom svete, ako výnimočný umelec.

Read Full Post »

Za Ing.Marcelom Lalkovičom, CSc.

*27. január 1944 Banská Štiavnica
†20. december 2016 Ružomberok

Detstvo prežívané v rodisku a následne v Kysaku, neďaleko metropoly východného Slovenska, ako aj vplyv rodičov, pravdepodobne už v rannom veku nasmeroval minimálne podvedome Lalkovičove kroky do budúcnosti. História a tradície jeho rodiska ovplyvnili jeho profesný záujem v zrelšom veku. Ako školák, nasávajúci prvé kontakty s cielene podávajúcimi informáciami v Osemročnej strednej škole v Kysaku (1950 — 1958) začínal zosúlaďovať vo svojej mysli banskú atmosféru Banskej Štiavnice s prekrásnou prírodou Kysaku. Na začiatok ho jeho vnútorné presvedčenie priviedlo na Strednú priemyselnú školu stavebnú a zememeračskú v Košiciach na odbor Geodézia a kartografia (1958 — 1962). Pokračovanie na seba nedalo čakať a tak v r. 1962 — 1967 čerpá zo studnice vedomostí na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach (odbor Banské meračstvo). Jeho rozbeh ešte na chvíľu zastavila v čase od 1.8.1967 — do 31.7.1968 Základná vojenská služba vo VÚ v Ružomberku, aby v zápätí, v r.1968 nastúpil ako geológ na svoje prvé pracovisko vo Východoslovenských tehelniach, n. p. Košice. Tu zotrval do r.1969, a v rokoch 1969 — 1970 pôsobil v Oblastnom ústave geodézie Bratislava, v Stredisku geodézie Liptovský Mikuláš,taktiež ako geodet.

Read Full Post »