Feeds:
Články
Komentáre

Rendezvous pod schodami (19)

Literárny klub ružomberských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov — KO Žilina a Mestská knižnica v Ružomberku opäť pripravili zaujímavé predstavenie osobností a besedu s nimi v historickej budove Mestskej knižnice v Ružomberku. Stavba pochádza od popredného slovenského architekta Milana Harminca a o. i. v nej zomrel predseda Slovenskej národnej rady Matúš Dula. Dňa 17. augusta 2017 bol hlavným hosťom stretnutia MUDr. Martin Jančuška (Viedeň — Rakúsko) — lekár, spisovateľ, publicista, kultúrny organizátor a predseda Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa a člen redakčnej rady periodika Listy PS. Spoluhosťom bol PhDr. Ľubomír RAŠI, PhD. (Liptovský Mikuláš) — hudobný skladateľ, dirigent, kultúrny organizátor, publicista, riaditeľ umeleckej školy, tajomník Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa a člen redakčnej rady periodika Listy PS. Čítať ďalej »

Reklamy

Tohtoročné (2017) prvé číslo Rozhľadov po kultúre a umení, vychádzajúce ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov, opäť prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska. Česť ilustrovať číslo dostala, však už in memoriam so súhlasom rodiny (jej dcérou je recitátorka, redaktorka a publicistka Žarka Ambrušová — Poláková, zaťom režisér Roman Polák a vnučkou filmová a divadelná herečka, členka Divadla Astorka/Korzo´90 Rebeka Poláková), významná ružomberská akademická maliarka Edita Ambrušová, ktorej tesne pred odchodom do Večnosti stihlo mesto Ružomberok udeliť Cenu primátora mesta. V 90. rokoch dvadsiateho storočia sa spolu so svojou dcérou, výtvarníčkou Johanou Ambrušovou, venovala tvorbe ikon slovenských a slovanských svätcov. Ich dielo dostalo aj knižnú podobu: ilustrovali vydanie veľbásne Konštantína Filozofa — sv. Cyrila s názvom „Proglas” (2004, matka stvorila podobizne vierozvestov, dcéra hlaholské písmo). Čítať ďalej »

Významný multifunkčný umelec, ružomberský rodák i Čestný občan mesta a člen Literárneho klubu ružomberských spisovateľov akad. mal. Ján Mráz sa nedal zastaviť ani svojim tretím dielom Spomienok ružomberského maliara. Po svojej textárskej tvorbe, zamysleniach i veršoch a troch dieloch predmetných Spomienok ružomberského maliara, sa verejnosti pripomenul ďalším — štvrtým dielom obľúbených kníh. Ide opäť o pútavé čítanie, ktoré nás oboznamuje s mnohými osobnosťami a históriou rodného mesta. Nie sú to len nostalgické spomienky človeka, ktorý „vďaka” politickej situácii v jeho domovine, prežil podstatnú časť svojho života mimo svoju krajinu. Zachytáva v nich atmosféru poprevratového Ružomberka po roku 1948, kde sa mnohí jeho spolurodáci dozvedia o tom, prečo bola postavená budova Mladej generácie (dnes tu sídli časť Katolíckej univerzity v Ružomberku), ako to bolo s priekopníčkami práce v textilke v tých rokoch a ďalšie, až neskutočné súvislosti v Ružomberku v spomínanej dobe… To všetko v novele Biely dom v červenom mori. Ešte predtým sa však dozviete z poviedky Ako to vlastne bolo? , ako a kto ukradol Mrázovi námet, urobil z neho scenár pre film a nakoniec natočil aj film, bez toho, aby majster Mráz o tom vedel. V ďalších poviedkach sa dozvieme mnoho aj o slovenských osobnostiach a do tvrdej reality Slovenska nás zavedie tá, ktorá sa ukrýva pod názvom Dve mamky Pôstkové. Aj v ďalších poviedkach Návrat domov?, Prvý deň v Bratislave, Pondelok a čo sa dialo ďalej …či Ošálení, okabátení, ako vždy sa snaží podávať pravdu prežitého v kontexte skutočnej hierarchie hodnôt života.

Mrázove spomienky sú aj vzácnym faktografickým dielom a taktiež dokumentom doby. Bolo dôležité ich zachovať, aby nevymizli z pamäte národa a boli poučením, prípadne mementom pre ďalšie generácie.

R. A. Ružomberský

Za Jozefom ŽATKULIAKOM

*22. 09. 1954, Ružomberok
†07. 07. 2017, Ružomberok

PhDr. Jozef Žatkuliak, CSc., autor literatúry faktu, publicista, historik a vedúci vedecký pracovník Historického ústavu SAV v Bratislave, prežil detstvo a základné školstvo absolvoval v rodisku. Študoval na historickom ružomberskom gymnáziu.. Vyštudoval FF Univerzity Komenského Bratislava (1979
a PhDr.1982). Hodnosť kandidát vied získal na HÚ SAV 1984. Zaoberal sa najnovšími slovenskými a česko-slovenskými dejinami po roku 1945 so zameraním na štátoprávne a spoločensko-politické otázky do roku 1992, charakter komunistického režimu 1948 — 1989, česko-slovenskú jar 1968
a obdobie normalizácie, vývin Slovenska a Česko- Slovenska v zmene spoločenského systému pred a po novembri 1989. Čítať ďalej »

Pôvodne išlo o širší záber i zámer organizátorov. Jaroslav Rezník sa totižto dožil pri plnej sile 75. narodenín a Ružomberčania si chceli uctiť aj ďalšie dve osobnosti. Súputnika J. Rezníka Jozefa Mokoša (ktorý sa dožíva tiež jubilea a o obidvoch spisovateľoch vyšli samostatné monografie) a Ľuba Javorku, ktorý sa dožil okrúhlej sedemdesiatky. Publicista, autor viacerých publikácií, lekár, kultúrny organizátor, hudobník a vysokoškolský pedagóg Doc. MUDr. Ľubo Javorka, PhD. a spisovateľ, dramatik, kultúrny organizátor, herec, režisér a vysokoškolský učiteľ Doc. Jozef Mokoš sa však pre vážne zdravotné dôvody nemohli spomínanej milej akcie zúčastniť. Čítať ďalej »

Zomrel Karol CHRENKO

Karol Chrenko s primátorom Ružomberka Jánom Pavlíkom pri príležitosti svojho významného jubilea

MUDr. Karol Chrenko (*10. 1. 1922, Komárno – † 22. 6. 2017 Ružomberok), pôvodným menom Karol Spindler, lekár — chirurg, publicista, športovec — juniorský reprezentant SR v hokeji, tréner, detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici. Čítať ďalej »

Piaty ročník celorepublikovej súťaže Ružomberská Trojruža 2017 bol mimoriadny pre viaceré svoje aktivity. Organizátori (Mestská knižnica Ružomberok, Literárny klub ružomberských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov — Regionálna odbočka Žilina, Hotel Kultúra, Mesto Ružomberok a Katolícka univerzita Ružomberok — Knižnica KU) ju nielen etablovali na celom Slovensku, ale začínajú sa ozývať hlasy záujmu od slovensky píšucich autorov z Maďarska, Vojvodiny (Srbsko) a pod. Dobrý chýr podujatia dovial priaznivú odozvu organizačnému výboru práce teda nielen z Ružomberka, Starej Ľubovne, Bratislavy, Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Likavky, Liptovských Revúc, Dolného Kubína, Komjatnej, Ľubochne, Nitry, Zemianskych Kostolian či Popradu, ale aj z Budapešti i Báčskeho Petrovca. Čítať ďalej »