Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Kováč-Adamov’

Mišo Kováč-Adamov

mkadamovmNarodený 24. 5. 1930 v Zlatých Moravciach

Kontakt:

Adresa: Hviezdoslavova 17, 036 01 Martin

Telefón: 043 / 413 15 85

Profil:

Kultúrny a literárny historik, teatrológ, dramatik. Po štúdiách slovenčiny a literárnej vedy pôsobil v Matici slovenskej ako pracovník bibliografického oddelenia, pričom sa venoval štúdiu knihovníctva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a muzeológie na Filozofickej fakulte J. E. Purkyňu, bol správcom Matice slovenskej, námestníkom ministra kultúry SR, pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v teologickom inštitúte v Badíne. Je autorom viacerých súpisov literatúry a katalógov, zostavovateľom a spoluzostavovateľom niekoľkých pamätníc, autorom viacerých monografií (Úvod do štúdia literárnej muzeológie 1982, Bábkárska tvorba, 1984, Poznávajme dejiny ochotníckeho divadla, 1993, Gorazdov Močenok, 1998). V dramatickej tvorbe sa orientoval na rekonštruovanie ľudových hier (Tekvičky, 1981, Provohry, 1984, Dorota, 1999; posledne menovaná bola literárnou predlohou muzikálu uvedeného v Slovenskom národnom divadle r. 2004). Je autorom predlôh hier pre deti, rozhlasových hier (od r. 1994 cyklus hier o osobnostiach z dejín cirkvi). Žije a tvorí v Martine.

Ukážka z tvorby:

Možno už navždy zaspávam a azda sa mi už ani zazdať svet tam dolu nepodarí? (Úder, až sa závej pod nohami i s nimi zachveje.) Nebesia vedú vojnu s vrchmi? Búrka sa vrhá na nás, preto tá rana? Hrmí, na horách v snehu hrmí, idú sa čisté umyť, z nášho hriechu opovážlivosti, že ich pokoríme, lebo sú vyššie ako my? Ó, ľudia, lakomí a zabažení po márnej sláve sebazdaní! Ako to, že stromy vôkol mňa bežia a ja nekráčam?

Hádžem sa na povrch rútiaceho sa jazyka, čo pred sebou všetko líže. Kdesi ktosi bokom kričí.

– Lavína, Bože, lavína, letí na nás!

– Na viac hriechov sa nepamätám, končím spoveď, moje sa mi všetky vyjavili.

Prečo som Ťa, Pane, urážal svojou nedokonalosťou? Zabalený som bielou plienkou a tichom. (Už sa pena hýbe? Tak som v tom, teraz na nedostatok vzduchu budem odchodiť po kúsku?) Sám som si to vybral? Koho viniť? Umieraj odovzdane! (Tresk zachvieva mojím hrobom, ale už ním nepohýňa.) Aký to tieň preletel mojou jamou, v ktorej ležím bez truhly? Kdeže tieň, svetlo sem vtieklo?! Načahujem sa za ním a ruku mi vietor ovieva, veď ležím celkom pod povrchom jazyka lavíny, iba taký snehom pocukrovaný, zaprášený?!

(Končitá. Úryvok z monologickej drámy. Rkp.)

Reklamy

Read Full Post »