Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Kubica’

Mgr. Peter Kubica

kubica

 

 

 

 

 

 

 

 

Narodený 8. 5. 1976 v Čadci

Kontakt:

E-mail: kubicap@zoznam.sk

Profil:

Vzdelanie

1990-94 Obchodná akadémia Čadca

1994-95 Štátna jazyková škola Žilina – štátna jazyková skúška z nemeckého jazyka

1997-2002 Filozofická fakulta Prešovskej univerzity Prešov – odbor moderná neslovanská filológia so zameraním na nemecký jazyk

Priebeh zamestnaní

od 05/2006 – riaditeľ Odboru informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja, Žilina

od 01/2006 – hovorca Žilinského samosprávneho kraja, Žilina

od 09/2005 – pedagóg, Katolícka univerzita, Ružomberok

03/2005-01/2006 – redaktor, týždenník Región žurnál, Žilina

03/2005-01/2006 – redaktor, Kysucké osvetové stredisko, Čadca

07/2003-05/2006 – riaditeľ, Oblastné pracovisko Matice slovenskej, Čadca

07/2003-06/2006 – literárny redaktor, týždenník Kysuce, Čadca

09/2002-06/2003 – lektor, Akadémia vzdelávania, Čadca

09/2001-02/2005 – prekladateľ, pedagóg, Pedagogická a sociálna akadémia, Čadca

09/2001-02/2005 – prekladateľ, pedagóg, Stredná zdravotnícka škola, Čadca

07/2000-06/2003 – vedúci edičných činností, Vydavateľstvo VZLET, Čadca

07/1996-08/2001 – pedagóg, ZŠ Skalité

09/1995-06/1996 – pedagóg, ZŠ Čierne

Členstvo

od 2003 člen Spolku slovenských spisovateľov

od 1993 člen Matice slovenskej

Publikačná činnosť

2002 – básnická zbierka Bluesznenie (Vzlet, Čadca)

2003 – spoluautor Slovensko-nemeckého slovníka (Vzlet, Čadca)

2004 – preklad Ulrich Beck – Čo je globalizácia (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava)

2004 – novela Supermarket sv. Hildy (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava)

2005 – preklad Thomas Bernhard – Pivnica (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava)

Ocenenia

– Literárna Senica L. Novomeského, Jašíkove Kysuce, Cena Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, Cena Perly Bžochovej v Bratislave

Zámery:

V tomto roku (2008 ) vychádzajú vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov – rozprávková kniha – Rozprávky víly Púpavky; preklad filozofickej prózy z nemeckého jazyka – Friedrich Romig – Rechte der Nation; tiež dokončujem v lete 2008 odbornú publikácia – Efektívna komunikácia samosprávy, ktorá by mala vyjsť ešte v tomto roku.

Ukážka z tvorby:

I – Húska Zuzka

Húska Zuzka chodí rada

na prechádzky do lesa,

občas vzlietne, občas padá,

ak ju vidíš –  nesmej sa!

Zuzka máva rôzne chute

na zmrzku i na mlieko,

keď jej nôžky neobuté

chodievajú ďaleko.

Húska svoje kroky ráta,

za deň prejde aj sto míľ,

keď si hľadá kamaráta,

čo by sa s ňou veselil.

Húska Zuzka je milé stvorenie, ale niečo ju veľmi trápi. Iba sa mračí a mračí, slovka neprerečie. Každý deň sa vyberie do lesa na prechádzku, no vždy sa vracia ešte smutnejšia ako predtým. Tak prešli jar i leto, až jedného dňa sa muselo stať niečo zvláštne, pretože húska Zuzka sa usmieva. Áno, práve sa vracia z prechádzky po lese a už nie je smutná. Na tvári má širokánsky úsmev. A čo sa vlastne stalo? Ako tak Zuzka blúdila po lese, občas hlasno vzdychla, zrazu sa pred ňou zjavila víla Púpavka. Dali sa do reči, až sa ukázalo, čo Zuzku trápi. Má dobrých rodičov, spolu bývajú v peknom dome, ani hladná nebýva, no chýbajú jej kamaráti. Veľmi by si želala mať veľa kamarátov. A to pre vílu Púpavku nie je nijaký problém, veď kamarátov a kamarátok má neúrekom. Rozhodla sa, že húske Zuzke pomôže a usporiada na veľkej lúke oslavu, na ktorú pozve všetkých z okolia, napríklad zajka Majka, lastovičku Vlastičku, žabku Gabku i kravku Slávku. Budú sa spolu zabávať, teda aj s húskou Zuzkou, ktorá si medzi nimi určite nájde kamarátku či kamaráta. Zuzka však dostala od víly Púpavky jednu úlohu, ktorú musí splniť. Má vymyslieť a vyrobiť pozvánky, ktoré potom všetkým rozpošlú lesnou poštou. Hm, to sa ľahko povie, pozvánka, ale ako ju vyrobiť tak, aby bola zaujímavá a zrozumiteľná?

Keď sa Zuzka vrátila, rodičia sa potešili, že sa usmieva. Po príchode však hneď vybehne na povalu, pretože ju čaká veľa práce. Celé popoludnie počuť z povaly len škripot, buchot a vrzgot – Zuzka vyrába pozvánky na lúčnu oslavu víly Púpavky. Večer spokojná zíde na dvor, posadí sa k rodičom na lavičku a rozpovie im všetko, čo cez deň zažila. Napokon ešte vyjde na povalu, aby sa pochválila svojím výtvorom. Zo starej kôry, farebných papierov a sušených kvietkov vytvorila krásne pozvánky. Už sa nemôže dočkať rána, aby ju víle mohla ukázať.

Každá noc sa skončí a príde ráno. To dnešné je akési iné, jagavejšie, veselšie, usmievavejšie. Zuzka vyskočí z postielky, rýchlo sa umyje, oblečie a už uháňa do lesa. Ponáhľala sa natoľko, že zabudla aj na raňajky. Na dohodnutom mieste sa stretla s vílou, ktorá sa potešila, že sa húska Zuzka už nemračí, ale žiari úsmevom. Pozvánky hneď rozposlali, bolo na nich napísané, že dnes sa koná na lúke oslava. Kedy? No predsa hneď po obede. Správa sa rozšíri po lese rýchlosťou blesku.

Zuzka sa doma netrpezlivo naobedovala, ani si nevšimla, že sa podávala jej obľúbená šalátová omáčka. Ešte raz sa pozrie do zrkadla a spýta sa mamy, už po dvadsiaty raz, či je pekne oblečená. Kráča po známej cestičke, ktorá bola dlhý čas jej jedinou spoločníčkou na prechádzkach. Niekedy sa s ňou aj rozprávala. Dnes však na to nemá čas, veď sa ponáhľa na lúčnu oslavu. Ako tak kráča, zdá sa jej, že počuje bzučanie včiel. Ale chyba! To nie sú včielky medonosky, zvuky sa nesú priamo z lúky. Húska Zuzka vyjde na posledný kopček, a čo nevidí? Na lúke sa to len tak hemží, ani trávu poriadne nevidieť, toľko rôznych zvieratiek sa zišlo na oslave.

Zuzky sa hneď ujala víla Púpavka, ktorá jej predstavila takmer všetkých, no ich mená si poriadne nezapamätala, pretože ich naozaj bolo priveľa. Prvé zvieratko, ktoré jej padlo do oka, bol väčší čierny vták. Neskôr sa dozvedela, že je to vrana. Každý ju však volá vranka Danka a najradšej zo všetkého rozpráva. Zobák sa jej nie a nie zavrieť. Vždy musí mať posledné slovo.

Húska Zuzka, aj keď inokedy tichá, dnes sa rozrozprávala. Asi preto, lebo sa jej vranka Danka ustavične na kadečo vypytovala, no neprekážalo jej to. Práve naopak, také niečo jej chýbalo najviac. To je správna kamarátka, keď vie nielen rozprávať, ale najmä počúvať toho druhého. Celá lúka sa zabávala, ba dokonca, keď sa už zvečerilo, a svätojánske mušky osvetľovali lúku, zvieratká sa rozhodli zatancovať si. Medzi tanečníkmi vynikal jeden, ktorý vyskakoval zo všetkých najviac a najvyššie. Zuzka síce zabudla, ako sa volá, no vranka Danka jej pripomenula, že to je zajko Majko. Ušiačik, ktorý vie tancovať rýchlo i pomaly, tanec ľudový i najmodernejší. Tí, čo neboli zvyknutí priveľa tancovať, unavení si posadali na kraj lúky, aby ostatným nezavadzali.

Na lúčnom parkete najdlhšie vydržali dvaja tanečníci – zajko Majko a húska Zuzka. Tak si ju každý zapamätal a odvtedy,  keď bola náhodou niekde v lese či na čistinke, vždy sa jej niekto prihovoril. Ostatné zvieratká si ju zapamätali ako veselú tanečníčku.

A čo na to všetko húska Zuzka? Samozrejme na druhý deň ráno sa jej veľmi ťažko vstávalo. Najradšej by zostala celý deň v posteli, veď sa cítila taká dolámaná a unavená. Nôžky ju neposlúchali. Určite zabudla na múdru vetu, že nič sa nemá preháňať, všetko treba robiť s mierou. Na druhej strane sa však veľmi tešila, že spoznala toľko zaujímavých zvieratiek. Doteraz ani netušila, koľko ich okolo nej žije. Zaumienila si od tohto dňa chodiť s očami poriadne otvorenými, aby opäť niekoho spoznala. Keď sa pozbierala z postieľky, vybozkávala mamu i ocka, vraj je taká rada na svete.

Po obede sa húska Zuzka už ponáhľala do lesa, pretože bola dohodnutá s novou kamarátkou vrankou Hankou. Rozhodli sa, že zájdu na vzdialenú čistinku. Múdra lastovička Vlastička im totiž poradila, že tam rastú tie najvoňavejšie bylinky na celom celučkom svete. Kamarátky sa potešili, že si ich natrhajú do košíkov, doma nasušia a v zime, keď sa budú navštevovať, budú si z usušených byliniek variť čajík. Jeho vôňa im bude vždy pripomínať úžasnú vôňu leta, keď sa skamarátili.

Jedného dňa húska Zuzka s mamou napiekli koláč a starostlivo ho zabalili. Bol to darček. Pýtate sa pre koho? No predsa pre vílu Púpavku, ktorá pomohla Zuzke nájsť si kamarátov. Zuzka sa jej z celého srdca poďakovala a sľúbila jej, že keď ona niekoho stretne, kto bude sám, určite mu pomôže, aby si aj on našiel kamarátov. Presne tak pomohla víla Púpavka húske Zuzke.

(Rozprávky víly Púpavky, I – Húska Zuzka)

Reklamy

Read Full Post »