Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Paur’

Ing. Martin Paur

Narodený 25. augusta 1966 v Žiline

Kontakt:

Adresa: Moyzesova 49, 010 01 Žilina

Telefón: 041 / 763 77 44

Profil:

Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Strojárskej a elektrotechnickej priemyslovke v Dubnici nad Váhom, ktoré úspešne zavŕšil. Potom bol prijatý na VŠDS v Žiline, kde zotrval ďalších päť rokov. Do tohto obdobia spadajú aj jeho prvé pokusy písať. Prispieval úspešne do Roháča, Smeru, Považského expresu. Už vtedy a nielen teraz tvoril krátke poviedky, fejtóny, humoresky, satirické útvary a humoristické pokusy. Po návrate zo Základnej vojenskej služby sa zamestnal v Stredoslovenských energetických závodoch ako ekonóm obchodnej činnosti. Tu sa okrem iného venoval technickému prekladu (po absolvovaní štátnice) do anglického jazyka. Väčšie práce obnášali Rolling Bearings (Valivé ložiská) a The World Class Company Strategy (Stratégia podniku svetovej triedy), ktoré boli aj knižne vydané. Prvá a zatiaľ jediná literárna kniha bola publikovaná v roku 2001 pod názvom Slon v Rajskej záhrade. Získala cenu za najlepší debut Žilinského kraja. V súčasnosti píše a prispieva do Extraroháča, do Literárneho týždenníka. Má v pláne vydať knižku krátkych próz pod názvom Platoniáda. Momentálne je v dôsledku choroby na invalidnom dôchodku.

Najvýznamnejšia publikačná činnosť:

1988-2001

Roháč (humoristické a satirické poviedky)

Smena (fejtóny)

Smer (fejtóny)

Považský expres – poviedky

2001 – vydaná kniha krátkych próz – Slon v Rajskej záhrade

2001-2008

fejtóny do Extraroháča

výťah z tvorby do Literárneho (dvoj)týždenníka

Projektové zámery:

Vydať knižku krátkych próz – Platoniáda

Ukážka z tvorby:

V záhrade na smetisku v páchnucej kope hnoja žil jeden červík. Nad svojimi vrstovníkmi vynikal talentom presvedčivo klamať. A pretože bol ambiciózny, vyzrel nad všetkých a dal sa na politiku. Vehementne vyhlasoval, že smetisko zmení na kvitnúci sad. A keďže mu voliči uverili, stal sa poslancom. Čochvíľa mu smetisko, na ktorom sa narodil, začalo smrdieť. Za poslanecký plat si kúpil luxusný deodorant, celý sa navoňal a počali mu smrdieť aj voliči.

„Odkiaľ ste, vážený pán poslanec?“, spýtali sa ho novinári a on s kľudným svedomím povedal, že ho mať poradil v sporiadanej rodine, v kvetinovej záhrade, kde okrem dobrých mravov a cti, vždy vládol duch pravdy.

„Bez záhrady by nebolo ani smetiska“, vyhlásil pochlebovačne ako pravý a nefalšovaný politický chameleón, vypäl hruď a jeho novoušitý oblek na mieru úplne zakryl to, že je červíkom.

„Ak bude treba, tak si vyzlečiem svoj exkluzívny odev a budem sa opäť prezentovať ako zástanca chudoby,“ pomyslel si a hrdo pokračoval vo svojich úvahách.

„Som predsa ozajstným politikom pre každého!“

 (Politik pre každého)

 

 Je sobota po raňajkách. Básnik sedí pri kuchynskom stole. Žena sa na neho oborí:

„Mohol by si aspoň raz poumývať riad!“

„Pripravujem sa na autogramiádu!“, oponuje.

„To hovoríš vždy, keď máš niečo robiť. Taká zbytočnosť. Veď o tvoj podpis má záujem akurát poštárka, keď nám donesie sociálku.“ A vyzerá to na divokú roztržku.

„Milujem ťa, moja Múza“, snaží sa ju básnik ukľudniť.

„A koľko mám ako Múza na hodinu“, uzemňuje ho žena.

„Veď vieš, že som ti z lásky venoval zbierku.“

„Áno, viem. Vydanie si zaplatil z môjho dedičstva a tvoje knihy teraz ležia ladom pod posteľou. Kde som len mala oči, keď som sa za teba vydala!“

Potom vzala vysávač. Ich rozhovor pokračoval:

„Keď vysávaš tak mám obrovskú inšpiráciu na revolučné básne!“ Preriekol nadšene.

„A mňa napádajú bojové piesne, keď sa teperím sama s nákupnými taškami domov!“, odvetila nahnevane.

„Povedal som ti už o tom?“, kladie otázku, aby utlmil jej zlosť.

„V Literárnom týždenníku mi vyjde životopisná črta! Som veľký poét!“ prehovoril s pátosom.

„Bodaj by si bol taký veľký, že by si mi zavesil záclony. Okrem toho treba dať reklamovať pokazený rýchlovarič. Ale ty sa vyhovoríš, že si plachá básnická duša!“ Potom ho poslala do pivnice. Neochotne ale predsa sa zdvihol a poslúchol ju.

„Pochopil som, že najvlastnejším poslaním básnika je trpieť“, povedal, keď sa zadychčaný doterigal so zemiakmi.

Potom v tichosti premýšľal a spomenul si na poučenie svojho otca, ktorý mu popravde riekol:

Básnici by sa nemali ženiť!

(Básnik a žena)

 

So svojím susedom vychádzam navidomoči zle. Navzájom sa ohovárame a osočujeme. Ak by sa zlorečenia akumulovali, bol by som prekliaty aspoň do desiateho kolena.

Veľkým kameňom úrazu je tiež moja hruška. Totiž svojimi konármi, ktoré sú plné plodov, siaha do jeho záhrady. Včera sused naschvál predo mnou zjedol posledný šťavnatý jesenný plod, ktorý visel presne nad plotom. Rozhnevaný do krajnosti som sa rozhodol navštíviť fiškáľa. Vyhľadal som jedného, o ktorom sa hovorilo, že je výborný odborník. Stlačil som kľučku a vošiel do jeho kancelárie s rešpektom, s akým sa len dá vstúpiť k právnikovi. Pozrel sa na mňa a čosi si zapísal.

„Čo vás ku mne priviedlo?“, spýtal sa s profesionálnym záujmom.

Zamrvil som sa v koženom kresle, do ktorého som sa predtým usadil a on si opäť niečo zaznamenal.

„Sused zjedol moju poslednú tohtoročnú hrušku, ktorá mi aspoň spolovice patrila. Rástla presne nad plotom“, odvetil som a v mojom hlase zunela oprávnená zlosť.

Právnik sa zamyslel a odpovedal:

„Potrebujem doličný predmet – hrušku, pretože vám podľa práva prináleží polovica“, preriekol fiškáľ.

„Ale hruška je v tráviacom trakte suseda“, preriekol som začudovane. „Mám na neho čakať, kedy pôjde na veľkú stranu?“

„Môžete si objednať detektíva. Pravda, bude to niečo stáť.“

„A čo potom?“, pokračoval som logickou otázkou.

„Prídete sem s objektom sporu a pod mojím dohľadom spíšete zmluvu a doličný predmet rozrežeme napoly. Potom môže každý svoju polovicu zjesť“.

„To radšej svoju bohato rodiacu hrušku zrežem!“ prehlásil som.

„Práve k tomu som vás chcel priviesť“, povedal právnik s uspokojením. Postavil som sa a chcel som odísť.

„Ešte sme sa nevyrovnali!“ skríkol namrzene. „Bude to päťsto korún za amortizáciu mosadznej kľučky, tisíc korún za opotrebenie koženého kresla, päťtisíc korún za vyriešenie sporu a uzmierenie žalujúcej strany. Detektíva nepočítam.“

Tak toto som nečakal! Poťažme som dal dokopy požadovanú sumu a zistil som, že je lacnejšie dať sa okradnúť mojím zlým susedom ako fiškáľom!

 (U fiškáľa)

Reklamy

Read Full Post »