Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Sedlák’

prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc.

Narodený 21. 1. 1933 v Červenici

Kontakt:

Adresa: Koceľova 7, 036 01 Martin

Telefón: 043 / 423 94 11

Mobil: 0915 229 693

Profil:

Literárny a kultúrny historik, funkcionár Matice slovenskej, vysokoškolský pedagóg. Po stredoškolskom štúdiu na gymnáziu v Prešove vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, verejný funkcionár, vysokoškolský pedagóg, muzeológ, vedecký pracovník v Matici slovenskej, interný pedagóg na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autor viacerých vedeckých prác a monografií (Z literárneho života východného Slovenska, 1960, Strieborný vek 1 a 2, 1970, resp. v 2. vydaní pod názvom V letokruhoch národa, 1997, nadväzujúca monografia V čierťažiach búrok, 2001), zostavovateľ a redaktor 14 ročníkov zborníka Nové obzory (1959 – 1972) a 15 ročníkov zborníka Literárno-múzejný letopis (1980 – 1999), spoluautor viacerých kolektívnych diel, autor scenárov k expozíciám a literárnomúzejným výstavám. Žije a tvorí v Martine.

Ukážka z tvorby:

Východné Slovensko malo v národnozjednocovacích úsiliach a formovaní novodobého slovenského národa oveľa nepriaznivejšie podmienky ako západná oblasť Slovenska. Z geografického hľadiska bola východoslovenská oblasť ohraničená Tatrami a Slovenským Rudohorím, čo sťažovalo pohyb ľudí a tovarov smerom východ – západ a opačne. Hlavnou hospodárskou orientáciou bol smer sever – juh medzi hornatým a na suroviny bohatým „Horným Uhorskom“, t. j. Slovenskom a nížinným agrárnym centrálnym Uhorskom. Výmenou tovaru a pracovných síl nadobudol prevahu tento smer. Poloha východu susediaceho s oblasťami hospodársky, sociálne a kultúrne na nižšej úrovni, odkiaľ neprichádzali podnety ani príklady, bola oveľa nevýhodnejšia ako na západnom Slovensku, ktoré bolo priťahované do sféry hospodársky a kultúrne vyspelejších rakúskych a českých oblastí.

Slovensko, ktoré nemalo vlastnú samosprávu, národné a kultúrne centrum a v mestách početnejšie a uvedomelejšie meštianstvo, bolo odkázané na svoju inteligenciu, pochádzajúcu z ľudových a maloburžoáznych vrstiev. Kultúrno-národný a spoločenský život v jednotlivých slovenských oblastiach bol najaktívnejší tam, kde bol väčší počet slovenskej národne uvedomelej inteligencie, najmä učiteľov a kňazov.

(V čierťažiach búrok. Matica slovenská, Martin 2001)

Read Full Post »